Dočkali sme sa. Posledné rozlúčky a KONEČNE bez rodičov! Aj keď nám autobus už hodinu mešká a kvalitne prší, všetci ho v dobrej nálade čakáme. Nakoniec autobus s našimi novými mladšími spoluvýletníkmi dorazil. Naša škola si nadšene obsadila zadnú časť (dostali sme pokyn od milej sprievodkyne Katky, že školy musia byť spolu a nie roztrúsené po autobuse), a tak naši učitelia- pán riaditeľ Galko a pani učiteľka Masaryková, za nami museli chodiť až dozadu. Približne každé 3 hodiny nám dvaja sympatickí páni vodiči zastavili kvôli nášmu nedostatočne veľkému močového mechúru a množstvu spotrebovaných tekutín. Vo večerných hodinách sme sa úspešne dopravili do Prahy, kde sme mali možnosť doplniť naše zásoby jedla a použiť posledné neplatené záchody. Po návrate do autobusu sme všetci upadli do bezsenného spánku. Prebrali sme sa k životu až v Bruseli, kde sme navštívili sochu cikajúceho chlapca, atómium , a veľa ďalších pamiatok.
Neskôr sme už sedeli opäť v autobuse a smerovali do luxusného hotela, ktorého názov hovorí za všetko: „Formula“. Vybalili sme si všetky potrebné veci a sladko zaspali. V stredu sme už o piatej ráno sedeli v autobuse a boli na ceste na trajekt. Cesta trajektom bola veľmi vyčerpávajúca a keď sme konečne zastali na pevnine, všetci sme si vydýchli a ustáli aj naše žalúdočné ťažkosti. Zistili sme, že máme defekt, ale vďaka našim šikovným vodičom, ktorí to hneď po východe z trajektu opravili, sme sa mohli vydať konečne do Londýna. Doviezli nás najskôr do Greenwichu, najzelenšej časti mesta, kde sme sa odfotili pri nultom poludníku, navštívili Múzeum admirála Nelsona a metrom sa odviezli do centra Londýna. Po príchode k Toweru sme na najbližšom námestí mali obedovú prestávku. Kúpili sme si typické jedlo Angličanov „Fish and chips“ v preklade ryba s hranolkami. V tento deň sme si vyskúšali pravé londýnske počasie a využili gumáky a pršiplášte. Presunuli sme sa k Tower Bridgeu. Pofotili sme sa a prešli na zástavku doubledeckeru, ktorý nás previezol Londýnom. Večer nás rozdelili do rodín. Zišiel sa tu pre nás „celý svet“: Indovia, černosi, moslimovia... V rodinách sme dostali večeru, porozprávali sme sa s nimi a vyčerpaní zaspali. Vo štvrtok sme absolvovali prehliadku jedného z Alžbetkiných letných sídiel – Windsoru. Autobusom sme sa prepravili na Hampton Court, kde sme sa najskôr vydali do najstaršieho bludiska v Európe, tu sa náš pán riaditeľ skoro navždy stratil. J (Najvtipnejšie bolo, že nás pri vstupe do bludiska strašil, ako sa jedno dievča už nikdy odtiaľ nedostalo... ) Všetci sme teda šťastne našli východ a presunuli sa do záhrad. Po ceste do rodín sme sa zastavili na nákupy jedla spolu s hodinovým rozchodom, pretože tam nebol len obchod s jedlom na štýl nášho Tesca, ale aj úžasný obchod s oblečením zvaný TK Max, v ktorom sa nachádzalo všetko od výmyslu sveta. Večer si po nás prišli rodiny a odviezli nás k sebe domov. V piatok ráno sme sa s rodinami rozlúčili a autobusom sa pobrali navštíviť najznámejšie symboly Londýna – Londýnske oko, po anglicky London eye, Big Ben, Wesminsterské opátstvo – budovu parlamentu a Buckinghamský palác. Niektorí mali to šťastie, že videli Alžbetu naživo, ako išla so zeleným klobúčikom v aute ktovie kam. Ale všetci sme mali tú česť vidieť výmenu stráží a dom Princa Charlesa. Prešli sme na Trafalgar Square, kde sme mali rozchod a odtiaľ na Piccadilly Circus, z ktorého sme mali rozchod skoro 7 hodín. Väčšina nežného pohlavia sa vydala na nákupy na Oxford Street. O 20:00 sa všetci stretli na dohodnutom mieste na Piccadilly Circus a po príchode autobusu sme so slzami v očiach opúšťali Londýn. O polnoci nám išiel trajekt. Táto cesta trajektom bola oveľa krajšia, aj keď sme boli unavení z celého dňa. Bol nádherne vysvietený a nočná atmosféra bola ako z filmu. Po návrate z trajektu sme zaľahli do autobusu. Prebudili sme sa približne v Nemecku. Prespali sme cestu Francúzskom, Belgickom a Holandskom. V Nemecku boli platené záchody a celú cestu nám lialo ako z kvalitnej sprchy. Cesta bola nudná, dlhá, no dočkali sme sa. O 20:16 sme zastavili pred našou trenčianskou plavárňou, kde nás už netrpezlivo čakali naši rodičia.
Tento výlet sme si dokonale užili a hlavné mesto Veľkej Británie sme si zamilovali. Určite sa tam mnohí vrátime.
Veľká vďaka patrí našim pedagógom, že nám to umožnili a mali s nami trpezlivosť, aj keď sme robili neplechu. Taktiež srdečne ďakujeme našej sprievodkyni Katke, ktorá nám vždy ochotne odpovedala na otázky a milo nám objasňovala históriu tohto krásneho mesta. V neposlednom rade aj pánom vodičom, ktorí boli tiež zlatí, trpeli naše kričanie a bezpečne nás dopravili tam aj naspäť. Taktiež chceme poďakovať našim rodičom za to, že nám to zaplatili a tým nám umožnili prežiť tento nádherný týždeň.